reklama

Radosť z bytia " naprieč osudom"

V živote sú chvíle kedy z nás tryskajú vodopády šťastia. Buď sme sa o nich zaslúžili vlastným pričinením alebo sme šťastní, lebo sme urobili šťastnými aj našich milovaných. Totiž naše šťastie môže nastať, keď stretneme pravú osobu, urobíme skúšku, nakúpime topánky v 50 % zľave alebo keď si zalietame balónom, poprípade sa potopíme na samotné  čarovné dná červeného mora dotkýnajúc sa korálových útesov. Sú to naše pocity. Pocity šťastia, ktoré nám nikto nezoberie. No dnes  som videla iný druh šťastia, ktorý mi pootvoril oči a ja som zistila, že s tým skutočným šťastím asi neviem poriadne nakladať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Sedím v autobuse. Všedná cesta ako ktorákoľvek iná. Zvuky cestujúcich. Stará rachotina, ten povestný zvuk a tabuľa okres Poltár. Pomaly odkladám knihu do tašky a pripravujem sa na očakávaný výstup. Len teraz začínam vnímať pohyby ľudí.

Predomnou sedí akási pani s neposedným dieťaťom. To dieťa ustavične niečo chcelo. Mykalo sa, metalo rukami nohami a nedokázalo obsedieť na jednom mieste. Po chvíľi sa vymklo mame z rúk a utekalo celým autobusom až na to najvyššie miesto. Najskôr som sa čudovala, čo je toto za výchovu. Nevie si rady so synom a potom ho nechá vystrájať v celom autobuse . 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No behom troch sekúnd ma to dieťa zamrazilo.  Moje rozhorčenie vystriedal smútok ale nad nami.

Utekajúc celým autobusom si sadlo na to najvyššie miesto a začalo sa tešiť. Tešilo sa lebo bolo vyššie ako my všetci okolo. Chcelo vidieť von z okna a zrazu malo tu úžasnú možnosť, tú skvelú právomoc dívať sa na svet. Na prírodu, na to pozemské univerzum plné farieb,  na lúku, jarné kvety, na srnky, ktoré sa rozutekali plnou parou vpred. Chápete? Tešilo sa z toho, že vidí. Obzrelo sa za seba a akýsimi neidentifikovateľnými zvukmi prejavovalo svoju vnútornú radosť. Začalo chytať aj sediacich vpredu a rozhadzovalo rukami a ukazovalo opäť len von oknom. Svojou gestikuláciou a mimikou hovorilo: „ tety, ujovia pozrite sa aj vy a uvidíte to, čo ja“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No každá teta a každý ujo sa len pousmial, pohladkal ho po pleci a s istým „nadhľadom „ sa zase opreli. V ich očiach sa zrkadlila ľútosť. Oni veľkí, chápali všetko.

Ono, malé navonok“ že nechápe nič no pre mňa vedelo omnoho viacej ako my všetci dokopy.

Vedelo sa tešiť. Tešiť z vyvýšeného miesta, z pohľadu na prírodu, s obyčajných ľudí okolo seba . Neviem si predstaviť jeho radosť keby postupne nadobúdalo to všetko, čo nemá.

Dieťatko s downovým syndrómom mi otvorilo oči, ktoré možno ono nemalo nikdy v zdravom stave no aj napriek tomu vidí svet lepši, ako my všetci ostatní.

Lenka Peržeľová

Lenka Peržeľová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na otázku kto som sa snažím denne odpovedať a uvedomovať si svoju celú osobnosť od hlavy po päty..mať ucelené myšlienkami a kroky.Som človekom,ktorý sa snaží formovať sám a nie byť formovaný spoločnosťou.Som buď milovaná alebo nenávidená.A presne to zbožňujem-cítiť seba,cítiť,že som,existujem a predsa pochybujem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu